Dysplázia lakťového kĺbu - DLK

Dysplázia lakťového kĺbu - DLK

DLK – základné pojmy
Termín dysplázia lakťového kĺbu (DLK) je pojem používaný na označenie dedičnej, polygénnej, nevrodenej choroby lakťov psa s multifaktoriálnym vývojom. Index heritability a výskyt ochorenia sa mení v závislosti od plemena, študovanej populácie a faktorov, ktoré je potrebné zvážiť a tými sú: degeneratívne ochorenie kĺbov, vek pacienta, stupeň krívania. Najčastejšie postihuje psy veľkých a ťažkých plemien v období puberty (3. – 7. mesiac veku).
DLK sa prejavuje vo forme štyroch základných chorobných procesov:

  • UAP – nespojený procesus anconeus,
  • FCP – uvoľnený /fragmentovaný procesus coronoideus medialis,
  • OCD – osteochondrosis dissecans mediálneho epikondylu,
  • Inkongruita –nesúmernosť lakťého kĺbu, porucha rastu vretennej a lakťovej kosti

elbow1UAP - Procesus anconeus (nepripojený výbežok lakťovej kosti) je po narodení nepripojený k metafýze lakťovej kosti a je čiastočne pohyblivý. Po piatich mesiacoch veku psa by sa malo vytvoriť kostné spojenie a mal by sa fixne pripojiť k lakťovej kosti. Ak sa tak nestane a výbežok zostáva pohyblivý, začne spôsobovať erózie na kĺbovej chrupavke, čo vedie k vytváraniu osteofytov (kostných výrastkov).

FCP
- Processus coronoideus medialis (Fragmented Coronoid Process) je výbežok lakťovej kosti, ktorý obopína hlavicu vretennej kosti z vnútornej strany. Počas vývoja sa môže uvoľniť, a tak dráždiť periost a kĺbovú chrupavku hlavice vretennej kosti, čím dochádza k vzniku osteofytov.
FCP sa tiež spája s nadmernou hladinou vápnika v strave a/alebo s nadmerne kalorickou diétou.

OCD - Osteochodrosis dissecans je klinická forma osteochondrózy, pri ktorej dochádza k odlúčeniu kĺbovej chrupky. Tento úlomok následne kalcifikuje a dráždi zvyšnú kĺbovú chrupku.

Inkongruita znamená nesúmernosť lakťového kĺbu, ktorá je spôsobená asymetriou rastu vretennej a lakťovej kosti. Dochádza k nej vtedy, keď jedna z týchto kostí zastaví svoj rast predčasne, zatiaľ čo druhá pokračuje v raste. Tým sa vytvára voľný priestor medzi epikondylmi ramennej kosti a hlavicou lakťovej kosti. Takto sa zvyšuje nestabilita lakťového kĺbu, čo vedie k rozvoju osteoartritických zmien.

Artróza je degeneratívne poškodenie kĺbov často označované aj ako osteoartróza, ktoré vzniká pri nadmernom zaťažovaní kĺbov, v dôsledku čoho dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupavky na kĺbových koncoch. Najviac sú preťažované veľké kĺby ktoré nesie veľkú časť telesnej váhy. Artróza u psov sa zvyčajne vyvinie ako sekundárne ochorenie – t.j. následok primárnej choroby, ktorou môže byť DBK, DLK, OCD a i.. Najhoršia je jednostranná záťaž. Pri prekročení určitej medze opotrebenia chrupavky dochádza k poškodeniu kosti a rozvoju artrózy. Spôsobuje rôzne silné krívania psa a bolestivosti, ktoré sa môžu viac prejaviť pri chladnom, vlhkom počasí a pri nadmernej záťaži.

Artritída je zápalové poškodenie kĺbov. Nemá nič spoločné so zvýšenou záťažou a opotrebením kĺbov. Zápal sa môže rozšíriť do šliach, svalov, mäkkých orgánov. Môže byť spôsobená baktériami či reumatickým ochorením. Poznáme niekoľko typov artritídy, napr. infekčná, reumatoidná, psoritická a ďalšie.

Príčiny vzniku
Na dobrý zdravotný stav kĺbu má vplyv vývoj po narodení, ale hlavne v období najintenzívnejšieho rastu, a to v 4 – 8 mesiacoch veku psa. Aj prvé klinické príznaky dysplázie sa prejavujú v tomto období.
Za prvotnú príčinu vzniku dysplázie lakťového kĺbu sa považuje osteochondróza – generalizované ochorenie kostry psa v mladom veku, ktoré má svoju heritabilitu – vyššia pravdepodobnosť výskytu je u šteniat, ktorých rodičia boli postihnutí dyspláziou lakťa.
Porucha je dedená polygénne s multifaktoriálnym vývojom. Na vzniku sa okrem dedičnosti a plemennej predispozície podieľa výraznou mierou aj vonkajšie prostredie, a to najmä nesprávnou výživou a záťažou psa v mladom veku. Prekrmovanie mladého psa stravou s nadmerným množstvom vápnika a prípadná neprimeraná zaťaž výrazne zvyšujú pravdepodobnosť výskytu DLK. Dôsledkom nadmerného prísunu vápnika je hyperkalcémia (zvýšený obsah vápnika v tele) a hypofosfatémiu (znížený obsah fosforu). Hormón kalcitonín je produkovaný v organizme podľa hladiny vápnika v krvi. Ak je obsah vápnika vyšší, rastie aj produkcia kalcitonínu. Jeho funkcia v tele je riadiť metabolizmus vápnika. Pri zvýšenej tvorbe znižuje resorpciu vápnika z kosti a spomaľuje zretie chrupavky v raste. Chronické obmedzenie kostnej resorpcie má za následok zhrubnutie povrchovej vrstvy kosti. U rastúcich psov tieto zmeny ovplyvňujú normálnu kostnú remodeláciu. Toto má za následok vývoj klinických príznakov HOD (hypertrofická osteodystrofia) a Woblerov syndróm. Chronický efekt kalcitonínu na chrupavku vyúsťuje do poškodenia kĺbovej chrupavky OCD. Na vývoj kostí v kĺbe môže pôsobiť aj vitamín D, ktorý ovplyvňuje a v nadmernom množstve narušuje rast kostí do dĺžky. Príčinou porušenia chrupaviek a kostí v lakťovom kĺbe môže byť aj obezita, imunitne sprostredkovaný zápal, hormonálne vplyvy, akútne alebo chronické traumy.
Kosti mladých psov sú v procese rastu, čím sú citlivejšie ako kosti dospelých psov. Pri nadmernej záťaži môže dôjsť k poškodeniu chrupaviek a následnému vzniku FCP či UAP.
Pri FCP môže byť vyvolávacou príčinou aj nesprávne utváraný lakťový kĺb, v dôsledku čoho dochádza k neprimerane veľkému tlaku na korunný výbežok. Príčinou odlomenia korunného výbežku môže byť aj poranenie. Poškodenie vretennej kosti v období rastu môže zastaviť jej ďalší vývoj a vzniká tak pri pokračujúcom raste kosti lakťová rastová deformita predlaktia, čo môže viesť tiež k odlomeniu korunného výbežku. Ochorenie sa začne prejavovať od 5. mesiaca veku krívaním, ktoré prichádza buď po záťaži, alebo dlhšom odpočinku – než sa pes rozchodí.
Príznaky OCD – osteochondrózy začíname sledovať medzi 4. a 9. mesiacom života. U psa sa prejaví krívaním rôznej intenzity.
V súčasnej dobe je známe, že aj nedostatočná fyzická záťaž vedie k osteoporóze a degradácii chrupavky zvlášť u mladých, rastúcich psov. Nedostatočné zaťaženie kĺbov (z dôvodu znehybnenia) vedie k stenčeniu a zmäknutiu nekalcifikovaných častí chrupavky a zvýšeniu podchrupavkových cievnych prasklín. Štrukturálne a biochemické zmeny spôsobené nedostatočným zaťažením kĺbov môžu byť po obnovení normálneho stavu napravené len do určitej miery.
Zvýšená záťaž kĺbov fyzickou námahou vedie k spevneniu kĺbnej chrupavky a stuhnutosti tkaniva, pričom výrazné preťaženie môže zapríčiniť vznik mechanických poranení chrupaviek.
Bežné zaťaženie kĺbov vedie k funkčnému prispôsobeniu kĺbu, ktoré zvyšuje odolnosť chrupavky a prospieva celkovému stavu tkaniva.

Diagnostika, vyšetrenie
Large Skeletal 25 45 kg Elbow LAT 30. 8. 2017
Medzi hlavné klinické prejavy patrí krívanie rôznej intenzity jednej alebo oboch predných končatín, hlavne po odpočinku a pri vstávaní, ako aj po dlhšej únavnej chôdzi, alebo po venčení. Pohyb môže byť po odpočinku tuhý alebo strnulý. Pes sa postaví a po krátkom čase krívanie rozchodí, a tak problémy s chôdzou majiteľ nemusí spozorovať.
Diagnostika DLK prebieha röntgenologicky tzn. RTG vyšetrením vykonanom v celkovej anestéze na oficiálne schválenom RTG pracovisku, prípadne na CT (computed tomography). U nás zvyčajne spočíva v zhotovení RTG snímok lakťa ideálne z 2 projekcií (bočnej a predo-zadnej s 15°pronáciou).  Od 12 týždňov veku je možné vykonať tzv. rannú diagnostiku. V prípade podozrenia na dyspláziu sa diagnostika vykonáva ihneď bez ohľadu na vek. Pre účely chovnosti je jedinec vyšetrovaný po dosiahnutí určitého veku v závislosti od plemena od 12,18 či 24 mesiacov.
Diagnostikovať UAP vo veku 4 – 5mesiacov je predčasné. Obvykle je možné určiť diagnózu s klinickými príznakmi od veku 6 – 12 mesiacov. FCP sa vyskytuje od 4 do 10 mesiacov veku. Na rozdiel od UAP, FCP nemusí byť viditeľná rádiograficky. Diagnóza FCP je typická zo sekundárnych degeneratívnych zmien vyplývajúcich z abnormality, ktoré sa dajú určiť od veku 7 – 8 mesiacov.
Vyšetrenie sa spravidla robí spolu s vyšetrením na dyspláziu bedrových kĺbov. Zhotovené snímky sa posudzujú posudzovateľom, ktorého si zvolí chovateľský klub.

  Výsledok stupňa DLK medzinárodne označovaný ako ED (elbow dysplasia) je interpretovaný podľa IEWG (International Elbow Working Group) a FCI v štvorstupňovej stupnici od 0 do 3, hlavne v závislosti od výskytu osteofytov. Vyhodnotenie býva udávané dvoma číslicami ako výsledok stupňa pravého a ľavého lakťa: príklad DLK, alebo medzinárodne ED: 0/0.

Stupeň 0 – označuje, že lakťové kĺby sú zdravé, bez akýchkoľvek abnormalít.

Stupeň 1 – označuje , že v kĺbe sú mierne osteoartrotické zmeny – výrastky do výšky 2 mm, a/alebo je prítomná zvýšená sklerotizácia, a/alebo je prítomná mierna inkongruita.

Stupeň 2 – označuje stredne ťažkú osteoartrózu, osteofyty majú výšku 2 – 5 mm.

Stupeň 3 – označuje výraznú osteoartrózu s osteofytmi väčšími ako 5 mm, alebo je v kĺbe zistené akékoľvek primárne ochorenie (UAP, UCP, OCD), alebo na kĺbe bol vykonaný korekčný chirurgický zákrok.

Pri 1. stupni ide o minimálne zmeny na povrchu kostí v mieste kĺbu, ktoré sa v mladosti u psa navonok nemusia prejaviť, ale problémy môžu nastať v starobe.
Pozornosť sa venuje najmä 2. a 3. stupňu, keďže sa môže prejavovať intenzívnym krívaním. V mnohých prípadoch sa odporúča chirurgický zákrok.

Liečba
Liečba dysplázie lakťa môže byť rôzna, záleží individuálne na jedincovi a sumarizácii jeho stavu. Faktory, ktoré je potrebné zvážiť sú: degeneratívne ochorenie kĺbov, vek pacienta a stupeň krívania. Psy vo vývoji, ktoré vykazujú krívanie vyplývajúce z FCP, OCD alebo UAP, sú zvyčajne kandidáti na chirurgický zákrok. Staršie psy s miernymi až stredne závažnými artrotickými zmenami a stupňom nestability môžu byť tiež po zvážení stavu odporučení na operáciu. Bolestivé psy s ťažkými degeneratívnymi zmenami, u ktorých je kĺb stabilný, sa neberú do úvahy ako chirurgickí kandidáti, pretože operácia by mohla narušiť stabilitu kĺbu a zhoršiť problém.
Chirurgia sa odporúča pre uľahčenie hojenia chrupavkového defektu a odstránenie voľných fragmentov. V závislosti od typu dysplázie lakťa a množstva abnormalít prítomných v čase operácie by si mali majitelia uvedomiť, že artróza je progresívna porucha a zlepšenie po operácii bude viditeľné, ale úplne normálny stav nemusí byť dosiahnutý. Lekársky a chirurgický manažment je často nevďačný. Menej ako 50 % psov liečených na DLK a menej ako 60 % psov liečených chirurgicky (v dôsledku FCP) má uspokojivé dlhodobé zotavenie.
Rýchlosť a rozsah artrotických zmien sú premenlivé. DLK môže byť ochromujúcou poruchou.
Liečba artrózy nie je jednoduchá a najväčšia nádej na úspech je v jej počiatočných štádiách. Správna terapia by mala normalizovať narušený metabolizmus a zloženie medzibunkovej hmoty, najmä kolagénu, a tým utlmiť odbúravanie chrupkovej hmoty, zlepšiť výživu a podporiť reparáciu postihnutých tkanív. Týmto požiadavkám vyhovujú látky, ako sú napr. kolagénny peptid, glukosamínsulfát (GS), chondroitínsulfát (CS), extrakt z Boswellia serrata a kyselina hyaluronová. Tieto látky nemajú väčšinou bezprostredný analgetický účinok a ich účinok nastupuje s oneskorením 3 – 5 týždňov (výnimkou je extrakt z Boswellia serrata, keď sa analgetický účinok prejavuje väčšinou do 5 dní od začiatku užívania). Ich pozitívny efekt však pretrváva 2 – 6 mesiacov.
Majitelia dyspláziou postihnutých jedincov môžu výrazne zlepšiť kvalitu ich života aj pomocou fyzioterapie.

Prevencia
-        chovať na jedincoch s DLK negatívnymi výsledkami i generačne,
-        primeraná fyzická aktivita: pohyb psa a cvičenie nepreháňame, ale ani nezanedbávame, veľmi vhodné je plávanie, ktoré udržuje psa v kondícii, nezaťažuje kĺby,
-        pozor na nárazy, skoky, schody,
-        kvalitné krmivo od šteňacieho veku,
-        vhodné doplnky stravy: chondroprotektíva, colafit,
-        vyhýbame sa predávkovaniu vápnikom, ktorý sťažuje rast chrupaviek a tiež nadmernému podávaniu vitamínu D.


DLK RR v Slovenskom chove

Na Slovensku sa DLK u RR povinne vyhodnocuje od roku 2003.

STUPNE DLK

PES

SUKA

0/0

99

149

0/1

3

-

1/0

1

4

1/1

1

7

2/1

1

1

3/3

1

2

 Tabuľka: Štatistika oficiálnych vyhodnoteníDLK od roku 2003 do 11/2017

Na jednoznačné vyhodnotenie DLK štatistík plemena RR na SK by bolo vhodné zaznamenávať vyhodnotenia celých vrhov, teda aj jedincov, ktorí nie sú vhodné do chovu.
Zo štatistík DLK, ktoré má SKCHR k dispozícii, je zrejmé, že Ridgeback na SK nie je výrazne zaťažený na DLK. Napríklad za posledné 3 roky (2017 – 2016 – 2015) môžeme konštatovať, že zo 42 vyhodnotených oficiálnych rtg snímkov ani jeden jedinec nemal hodnotu nad 0/1 či 1/0, čo je veľmi pozitívne.

Podľa platného Chovateľského a bonitačného poriadku SKCHR na Slovensku môžu byť zaradené do chovu jedince s výsledkom DLK 0/0, 0/1, 1/0, pričom sa dodržiava pravidlo páriť 0/1 a 1/0 len s 0/0.
Trend vyhodnocovania DLK, DBK a iných ochorení je celosvetový už niekoľko rokov, preto môžeme zodpovedne použiť v chove aj jedince zo zahraničia, sledovať zdravotné výsledky ich predkov generačne, čím nielen obohatíme krvné línie, ale udržíme aj zdravie RR na Slovensku.


Spracovala Milada Krchňavá - Hl.poradca chovu SKCHR /September - November 2017 © (Luanda RRs)
Za korektúru ďakujem Andrejke Černákovej Mgr (byBeira RRs).

Zdroje:
Orthopedic Foundation for Animals: Elbow Dysplasia, www.offa.org/ed
Elbow Osteochondrosis - Drs. Foster & Smith, Inc. - peteducation.com

A Guide to Canine and Feline Orthopedics. Denny & Butterworth. Publisher: Wiley-Blackwell. 4th edition.
MVDr. Jiří Jahoda posuzovatel vrozených ortopedických vad psů (DKK a DKL)

H.A.W Hazewinkel DVM, PhD., University of Utrecht-NL: Etiologie loketního kloubu
Pridávanie vápnika - : http://www.veterinar-vrakuna.sk/-odborne-clanky

JME a DNA - otestujte svoje RR !

jme test gDlhoočakávaný test na Juvenilnú Myoklonickú epilepsiu pre všetkých chovateľov aj majiteľov plemena Rhodesian Ridgeback je dostupný
v laboratóriu Genoscoper - špecialistov na genetiku a DNA testovanie pre psov a zvieratá v Helsinkách.

Pre chovateľov ktorí v blízkej budúcnosti plánujú mať šteniatka na svojej chovnej sučke i pre majiteľov krycích psov by malo byť z etického hľadiska dôležité vykonať tento test čo najskôr, aby tak predišli narodeniu šteniatok s JME.

Čítať ďalej: JME a DNA - otestujte svoje RR !

Myoklonická epilepsia a ridgeback

myoklonicka epilepsia RRProfesor Hannes Lohi z Canine Genetics Group v spolupráci s profesorom A. Fischerom (Mníchov, Nemecko) objavili u Rodézskeho Ridgebacka nový zmutovaný gén pre juvenilnú myoklonickú epilepsiu. Myoklonická epilepsia (ME) sa u postihnutého jedinca vyznačuje silnými svalovými zášklbmi alebo tikmi. Záchvaty sa zvyčajne prejavia v pokoji, ale môžu nastať aj v iných situáciách.

U niektorých psov môže prísť ku generalizovaným záchvatom. Závažnosť príznakov a reakcie na liečbu sa u psov líšia. U jedinca s ME sa príznaky môžu prejaviť vo veku 1,5 - 18 mesiacov.
Za účelom výskumu tohto zmutovaného génu boli v máji 2016 chovatelia prostredníctvom internetových médií vyzvaní o zaslanie vzoriek na testovanie.

Výsledky zo zaslaných vzoriek z 500 RR:
81% - clear / čistý – zdravý jedinec, bez zmutovaného ME génu.
15% - carrier / nositeľ – tzn. jedinec nesúci recesívny gén, nevykazuje žiadne príznaky myoklonickej epilepsie. Psy, ktoré zdedia mutáciu od oboch rodičov, trpia juvenilným nástupom myoklonickej epilepsie.
4% - affected / postihnutý – chorý jedinec v genotype aj fenotype.

Zbieranie vzoriek určených na testovanie je ukončené, avšak ak máte chorého, teda mutáciou postihnutého jedinca, kontaktujte Ninu Lindqvist, vďaka ktorej sa dostali tieto informácie do mnohých krajín sveta. Na rok 2017 sa plánuje spustenie testovania prostredníctvom komerčných laboratórií.
Výsledky testovaných jedincov RR na dobrovoľnej báze majiteľov a chovateľov psov budú zverejnené na stránke Fínskeho RR klubu ku koncu leta 2016. Ak ste reagovali na výzvu týkajúcu sa tohto výskumu a zaslali ste vzorky svojho RR na testovanie ku koncu mája 2016, pošlite výsledky testov na geenitesti(at)ridgeback.fi a budú tak doplnené do zoznamu určeného pre verejnosť. Tento zoznam pomôže v budúcnosti chovateľom udržať naše plemeno v tomto smere zdravé, čo je základným cieľom tohto projektu a verím, že aj cieľom chovateľov.

Aktivistkou pre výskum a informovanosť verejnosti o problematike ME je Nina Lindqvist, ktorá založila na sociálnej sieti verejnú skupinu « Myoclonic epilepsy in rhodesian ridgebacks », kde nájdete ďalšie informácie o ME, videá s postihnutými jedincami a skúsenosti majiteľov takto postihnutých jedincov.
Tento graf znázorňuje, aké možné kombinácie môžu nastať v chove pri reprodukcii postihnutých jedincov.
tab ME pedigree
Upozornenie: treba brať na vedomie, že príroda má vždy svoje posledné slovo, takže jednotlivé percentá sa môžu líšiť od skutočnosti.
Poznámka! Zatiaľ všetky psy s genotypom rr boli postihnuté v oboch smeroch - geneticky aj klinicky. Každý pes s postihnutým genotypom rr mal jasné príznaky ME.

VIDEÁ RR postihnutých myoklonickou epilepsiou

Často kladené otázky:

Je postihnutý jedinec vždy klinicky chorý? – Áno.
Môže nositeľ ME ochorieť? – Nie. Nositeľ nemôže ochorieť na myoklonickú epilepsiu, avšak existujú aj iné typy epilepsie, ktoré postihnutie nositeľa mutácie ME nevylučuje.
Môžem použiť nositeľa ME v chove? - Áno. Avšak vybraný partner nesmie byť nositeľom ME mutácie génu, v opačnom prípade sa stane, že ak obaja rodičia budú nositelia, ich potomstvo bude postihnuté ME.
Je možné testovanie v komerčných laboratóriach? – Momentálne nie, do budúcna sa plánuje urobiť tieto testy aj komerčne prístupné (2017).
V akom veku môže prejaviť myoklinická epilepsia? – Môže to byť od 6 týždňov do 18 mesiacov veku psa. V priemere sa prvé príznaky prejavia okolo 6. mesiaca, avšak aj u staršieho jedinca môžu byť spozorované príznkay ME – znamená to však, že predtým už mal veľmi mierne záchvaty v mladšom veku.
Koľko psov je postihnutých ? – Z 500 testovaných RR 4% postihnutých. Všetci majú aj klinické príznaky.
Koľko je nositeľov ME génu? – Z 500 testovaných RR 15% nositelia ME génu.
Prečo jednoducho nevylúčime všetkých nositeľov ME z chovu? – Pretože by sme prišli o cenný genofond v našom chove. Každý pes nesie genetickú informáciu dobrú, ale aj zlú, avšak je len málo genetických testov. Ak by sme vylúčili všetkých nositeľov všetkých defektov, potom by sme v chove plemena nemali žiadneho psa.
Prečo by som mal zverejniť výsledok svojho psa? – Iba úprimnosť a otvorenosť povedie k zdravšiemu chovu. Je to náš spoločný prínos, ktorým zdieľame informácie, dobré aj zlé. Viac zdieľajme, menej budeme ukazovať prstom v budúcnosti.

geneticFínsky RR klub dňa 9.8.2016 zverejnil na dobrovoľnej báze chovateľov a majiteľov výsledky testovaných RR na JME.
Výsledky sú na stránke fínskeho klubu priebežne aktualilzované. Zoznam pomôže v budúcnosti chovateľom udržať naše plemeno v tomto smere zdravé, čo je základným cieľom tohto projektu a verím, že aj cieľom chovateľov.



Spracovala Milada Krchňavá – Hlavný poradca chovu SKCHR
Júl 2016/ Doplnené o výsledky testov August 2016

Zdroje:
FB skupina Myoclonic epilepsy in rhodesian ridgebacks - Nina Lindquist
http://www.koirangeenit.fi/

Dysplázia bedrového kĺbu - DBK

w hips excellentDysplázia bedrového kĺbu (DBK) je degeneratívne ochorenie bedrového kĺbu charakterizované nezvratnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehennej kosti. Ide o vývojové ochorenie.
DBK bola doteraz považovaná za vysoko dedičné ochorenie, avšak za posledných 50 rokov výskum ukázal, že príčína pozitívneho nálezu dysplá
zie bedrového kĺbu je vo veľkej miere spôsobená vplyvom vonkajšieho prostredia, tzn. napríklad kvalitou krmiva, nadváhou v štenacom veku, nadmerným prísunom výživných látok, nadmernou záťažou šteniatka, chladom, úrazom a pod.

Čítať ďalej: Dysplázia bedrového kĺbu - DBK

Zdravotné testy a vyšetrenia RR

Zdravotné testy a vyšetrenia u RR.

Dysplázia bedrového kĺbu
DLK, OCD,
LTV, spondylartróza
Certifikované pracoviská na území SR pre vyhotovenie rtg snímkov
Oficiálne vyhodnotenie RTG DBK – SKCHR
DM - degeneratívna myleopatia Laboklin
T3, T4, TSH - štítna žľaza Laboklin
Hemofília B – chyba zrážanlivosti krvi Laboklin
JME – Juvenilná myoklonická epilepsia u RR Komerčný test zatiaľ nedostupný.
DCM – dilatačná kardiomyopatia Sibra
CHV – Canine herpes vírus Slovgen
MH - Malignant Hypertermia Slovgen
EOAD - Genetický test na hluchotu u RR projectDOG
HUU - Hyperurikosuria - močové kamene Slovgen
B - locus – vloha pre hnedý nos Slovgen, Laboklin
D – locus – riedenie pigmentu Slovgen, Laboklin
EM- lokus alely čiernej masky Laboklin
Ridge -genetický test GenoCAN
DNA testy - genetický profil psa Genomia

 LABOKLIN: zohľadnuje zľavy pre chovateľské kluby, podmienkou je, že s každou vzorkou bude doručená kópia aktuálneho potvrdenia o členstve. Dodatočne nárokované zľavy nemôžu byť zohľadnené.

Popis zdravotných testov, diagnostika.

označenie systém hodnotenia
na SK / EU
diagnostika / kde psa vyšetriť poznámka
SK EU
DBK - dysplázia bedrových kĺbov  HD A/A - 0/0
B/B - 1/1
C/C - 2/2
D/D - 3/3
Na Slovensku je minimálny vek u psa 18 mesiacov, u suky - 12 mesiacov.
Pre vyhotovenie RTG snímkov môžete navštíviť klubom SKCHR odporučené špecializované pracoviská na Slovensku.
Oficiálne RTG pre SKCHR vyhodnocuje prof. MVDr. V. Ledecký, CSc. - centrálne.
Povinné testovanie pre uchovnenie v SKCHR.
Do chovu zaraďujeme jedince s výsledkami RTG: A/A; A/B, B/A alebo B/B.
DLK - dysplázia lakťových kĺbov  ED 0/0
1/1
2/2
3/3
Na Slovensku
minimálny vek u psa 18 mesiacov, u suky - 12 mesiacov.
Pre vyhotovenie RTG snímkov môžete navštíviť klubom SKCHR odporučené špecializované pracoviská na Slovensku.
Oficiálne RTG pre SKCHR vyhodnocuje prof. MVDr. V. Ledecký, CSc. - centrálne.
Povinné testovanie pre uchovnenie v SKCHR.
Do chovu zaraďujeme jedince s výsledkami RTG DLK: 0/0, 0/1, 1/0.
OCD - osteochondróza ramenného kĺbu  OCD neg/neg / 0/0
positive
Pre vyhotovenie RTG snímkov môžete navštíviť klubom SKCHR odporučené špecializované pracoviská na Slovensku.
Oficiálne výsledky pre SKCHR vyhodnocuje prof. MVDr. V. Ledecký, CSc. - centrálne.

Na jedincoch s pozitívnym nálezom by sa nemalo chovať z etického hľadiska
/genetická predispozícia/.
LTV - Lumbosakrálny prechodový stavec  LTV LTV-0 - normálny anatomický stav
LTV-1 - ľahké formy rôznych anomálií,
LTV-2 - symetrické formy rôznych anomálií,
LTV-3 - asymetrické formy rôznych anomálií

Pre vyhotovenie RTG snímkov môžete navštíviť klubom SKCHR odporučené špecializované pracoviská na Slovensku.
Oficiálne výsledky pre SKCHR vyhodnocuje prof. MVDr. V. Ledecký, CSc. - centrálne.
LTV-0 - normálny anatomický stav
LTV-1 - ľahké formy rôznych anomálií, ktoré v zásade nespôsobujú pohybové ani zdravotné problémy (pokiaľ nie je zároveň diagnostikovaná aj spondylóza).
LTV-2 - symetrické formy rôznych anomálií, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy (odporučené CT).
LTV-3 - asymetrické formy rôznych anomálií spôsobujúce pohybové a zdravotné problémy.
Do chovu zaraďujeme jedince s LTV- 0
a LTV -1 s podmienkou párenia s jedincom s LTV 0.
L8 - stavec navyše  L8 L7 (normálny stav),
L8 (nadpočetný stavec)
Pre vyhotovenie RTG snímkov môžete navštíviť klubom SKCHR doporučené špecializované pracoviská na Slovensku.
Oficiálne výsledky pre SKCHR vyhodnocuje prof. MVDr. V. Ledecký, CSc. - centrálne.
Do chovu zaraďujeme jedince so stavcom navyše L8 bez abnormalít a spondylózy. V prípade jedinca s L8 je podmienkou pre použitie v chove páriť len s negatívnym jedincom bez stavca navyše, teda s L7.
SA - spondylóza  SA  "SA" - spondylosis/
spondylartróza
Pre vyhotovenie RTG snímkov môžete navštíviť klubom SKCHR odporučené špecializované pracoviská na Slovensku.
Oficiálne výsledky pre SKCHR vyhodnocuje prof. MVDr. V. Ledecký, CSc. - centrálne.
Popri vyhodnotcovaní LTV nám náš centrálny vyhodnocovateľ prof. MVDr. V. Ledecký, CSc. sleduje/vyhodnocuje aj vývoj spondylartrózy.
Na jedincoch s pozitívnym nálezom sa neodpoporúča chovať zo zdravotného aj etického hľadiska.
DM - degeneratívna myleopatia  DM - exon2

DM je autozomálne recesívne ochorenie , a preto sa prejaví u jedincov, ktorí zdedia od oboch rodičov alelu s mutáciou.


Zdravý jedinec N/N, má obidve alely, od oboch rodičov, bez mutácie.
Prenášači sa označujú ako N/A – carrier. Títo jedinci majú gén s mutáciou len od jedného rodiča a sú bez klinických príznakov. Alelu s mutáciou prenášajú na svoje potomstvo.
Postihnutý jedinec sa označuje ako A/A - affected.
Pri krytí dvoch prenášačov N/A bude teoreticky 25 % potomkov zdravých (N/N – non-affected), 50 % prenášačov (N/A - carrier) a 25 % postihnutých (A/A - affected) ochorením.

vyšetrenie z krvi alebo lícnych sterov

http://sk.laboklin.info/
Degeneratívna myelopatia psov je vážne neurodegeneratívne ochorenie s neskorým nástupom. Je to ochorenie miechy, ktoré vyústi v postupnom ochrnutí panvových končatín. S postupom ochorenia sú postihnuté aj hrudné končatiny a ochorenie sa manifestuje ako paréza a paralýza. Jedinec nakoniec môže strácať kontrolu nad funkciou mechúra a čriev.
Prvé príznaky sa dajú pozorovať približne okolo 8. roku života psa a celý proces môže trvať aj 3 roky, v prípade, ak majiteľ nezvolí skôr eutanáziu. DM je v súčasnosti nevyliečiteľnou chorobou, vždy končí úmrtím zvieraťa. DM sa klinicky prejaví len v prípade, ak jedinec má obidve kópie tohto génu poškodené - tzn. DM - A/A - nositeľ. Tieto jedince musia byť vylúčené z chovu, nakoľko ide o silne dedičné ochorenie.
Do chovu sa odporúča použiť N/N jedince, ktoré nenesú mutáciu. V prípade, ak ide o jedinca, ktorý je prenášačom N/A, môže byť použitý v chove iba so zdravým jedincom.
U prenášača k vzniku ochorenia nepríde.
Thyroid - štítna žľaza - zníženie funkcie  T3,T4,TSH
thyroid gland (hypothyroidism)
Získaná hypothyreóza (nie je dedičná) môže byť spôsobená nízkym obsahom jódu v potrave. Do hotových psích krmív sa pridáva jódovaná soľ, takže u psov nemôže byť príčinou hypothyreózy nízky obsah jódu.
Vrodená hypothyreóza je najčastejšie vyvolaná vrodenou poruchou funkcie štítnej žľazy (tzv. primárna hypothyreóza).
Príznaky:
- letargia, strata záujmu, väčšia potreba spánku, znížená vytrvalosť, ešte aj mladý pes pôsobí staro v dôsledku spomalenej látkovej výmeny

- smutný výraz
- bolestivé prehĺtanie potravy
- všeobecne zmena povahy
- citlivosť na chlad
- opuchnutá hlava, najmä v partii nosa a očí, zvýšeným zhromažďovaním vody a kyslých polysacharidov v podkožnom väzive dochádza k opuchu kože, viditeľnému predovšetkým na hlave
- zvýšenie hmotnosti pri rovnakých dávkach potravy
- artrotické zmeny na kĺboch môžu viesť k ochrnutiu
- obehový aparát /srdce, zníženie telesnej teploty/
- poruchy rozmnožovania /potraty, nevyvinuté šteňatá, neplodnosť/
Diagnostika_ spočíva v palpačnom vyšetrení ŠŽ, ktorá môže byť zväčšená (dá sa nahmatať) a celkovom fyzikálnom vyšetrení (teplota, pulz, činnosť srdca, vnútorné orgány…) a následnom odbere krvi, kde zisťujeme hladinu hormónov ŠŽ, biochemické vyšetrenie krvi (kreatinín, minerály, pečeňové testy…) a krvný obraz. Na doriešenie diagnostiky sa využívajú aj SONO ŠŽ, scintigrafia či biopsia tenkou ihlou, kde sa odoberá vzorka tkaniva. Toto vyšetrenie sa robí hlavne pri podozrení na nádorové či zápalové ochorenie ŠŽ . Pri nedostatočnej funkcii štítnej žľazy je zásobovanie buniek hormónmi štítnej žľazy nepostačujúce. Výsledkom je spomalenie a narušenie látkovej výmeny v telesnom tkanive, čo vyvoláva rôzne ďalšie choroby. Toto ochorenie môže byť získané alebo zdedené.
Pri liečení sa umelo doplní nedostatok hormónov štítnej žľazy. Klinické zlepšenie nastáva po jednom až dvoch týždňoch a normálna srsť narastie po troch až šiestich mesiacoch. Je nutná celoživotná terapia.
Na jedincoch s pozitívnym nálezom by sa nemalo chovať zo zdravotného aj etického hľadiska.
Jedince s normálnou hladinou hormónov ŠŽ využívané v chove sa odporúča testovať každý rok.
Choroby srdca  Heart test
Dilatačná kardiomyopatia („kardio“=srdce; „myo“=sval; „patia“= ochorenie)
DCM
Postihuje srdcový sval (myokard), ktorý stráca svoju schopnosť normálne sa kontrahovať. DCM postihuje hlavne ľavú časť srdca (ľavá časť pumpuje krv do celého tela), najmä ľavú komoru. Keďže myokard nie je schopný vytlačiť všetku krv z ľavej časti srdca, dochádza k jej hromadeniu v ľavej komore, predsieni, ako aj v pulmonálnych cievach privádzajúcich krv do ľavého srdca. Toto vedie k zväčšeniu srdca v snahe o kompenzáciu neefektívneho pumpovania.
Kvôli hromadeniu krvi dochádza k vzniku ľavostranného kongestívneho zlyhania a k pulmonálnemu edému (tekutina v pľúcach). K tomuto nedochádza len pri DCM, ale aj pri iných ochoreniach srdca postihujúcich ľavú stranu.
kardiologické vyšetrenie 
klinické vyšetrenie a echokardiografia


http://sibra.sk
V prípade podozrenia pri klinickom vyšetrení na poruchu srdca chovatelia dávajú testovať svoje psy, aby minimalizovali riziko prenosu srdcových ochorení na potomkov. Voľba druhu vyšetrenia závisí od plemena a štádia ochorenia.
Takéto jedince nie sú vhodné do chovu.
Očné vady entropium
ektropium
dermoid viečka
anomálie rastu rias
dermoid spojivky
kongenitálne nevyvinuté slzné kanáliky tzv. suché oko
katarakta/šedý zákal
PRA-prcd
ophtamologické vyšetrenie
oficiálne očné vyšetrenie by malo byť urobené a vyhodnotené špecialistom - ophtamológom.
/vyšetrenie veterinárom bez špecializácie nemá význam/
PRA-prcd - dedičné ochorenie
testuje:
http://www.slovgen.sk

Na jedincoch s pozitívnym nálezom by sa nemalo chovať zo zdravotného aj etického hľadiska.
P
ri PRA-prcd sa tyčinky aj čapíky vyvinú najskôr úplne fyziologicky
• postupom času dochádza najprv k degenerácii tyčiniek (začínajú prejavy šeroslepoty), a ďalšou progresiou aj k degenerácii čapíkov, rozvíja sa katarakta šošovky a celý stav ústi až do úplnej slepoty
• napriek neskoršiemu nástupu („neskorá forma PRA“) je ochorenie takisto vrodené a dedí sa autozomálne recesívne
• mutácia prcd bola lokalizovaná na 9. chromozóme psov
Hemofília B Hemofília B (faktor IX)
Rhodézsky
ridgeback
existujú 3 možné genotypy
1. Homozygotne zdravý:
genotyp suky: N(X)/N(X)
genotyp psa:N(X)/Y (homozygotne zdravý)
- neprenášajú mutovaný x chromozóm
2. Heterozygotný nosič (len suka):
genotyp suky: N(X)/FIX(X) (heterozygotný nosič)
- rozširuje mutovaný gén - Je nepravdepodobné, že suka sama ochorie hemofíliou B, ale existuje  50% šanca, že bude prenášať mutáciu na svoje potomstvo.
3. Homozygotne postihnutý
genotyp suky: FIX(X)/FIX(X)
genotyp psa: FIX(X)/Y
U homozygotne postihnutých psov a súk hrozí vysoké riziko rozvoja hemofílie B.
Suka prenáša mutáciu na 100%, pes na 50% zo svojho vrhu.
Vyšetrenie z krvi.
Mutácia zodpovedná za rozvoj hemofílie B - dá sa odhaliť DNA testom v akomkoľvek veku jedinca aj šteňacom. Test identifikuje nielen zdravé a choré jedince, ale aj nosičov (suky).

http://sk.laboklin.info/
LABOKLIN s.r.o.
Bratislava
Z dôvodov x-chromozomálnej dedičnosti, homozygotné postihnuté suky nesú 2 zmutované x-chromozomy a homozygotne postihnutí psi nesú jeden mutovaný x-chromozóm. U homozygotných postihnutých psoch a súk hrozí vysoké riziko rozvoja hemofílie B. Suky budú prenášať mutáciu na 100% jedincov zo svojho vrhu a psy na 50% vrhu.
Nie sú vhodné do chovu.
Farba B-locus  B-locus B - dominantá alela, žiadna predispozícia k hnedému sfarbeniu
b - recesívna alela / nositeľ hnedého génu
B/B - žiadna predispozícia k hnedému sfarbeniu
B/b - pes získal od jedného rodiča predispozíciu na hnedú farbu - prenášač
b/b - hnedé sfarbenie
vyšetrenie z krvi

http://sk.laboklin.info/

http://www.slovgen.sk
 
Alela B (štandardný typ) zapríčiňuje produkciu čierneho eumelanínu a dedí sa dominantne voči recesívnej hnedej b alele (Schmutz a kol., 2002). V prítomnosti dvoch mutantných aliel b jedinec produkuje hnedý eumelanín (brown, chocolate, liver, sedge, red). V štúdii (Cargill a kol., 2005) bolo zistené, že tento lokus je zodpovedný za zmenu čiernych škvŕn u Dalmatíncov na hnedé. Každý jedinec, ktorý ma aspoň jednu alelu B, by mal mať čierne sfarbenie srsti, okrem tých, ktorí majú v lokuse E alely ee. Jedince, ktoré majú dve kópie hociktorej alely b, budú hnedo sfarbené. Tento lokus ovplyvňuje aj sfarbenie nosa, ak je prítomná jedna alela B, je čierny, ak sú prítomné dve alely b, tak má nos hnedé (pečeňové) sfarbenie.
Farba D-locus  D-locus Názov lokusu je odvodený z anglického slova dilution – riedenie/zosvetlenie. Má dve alely D > d. Riedenie farby je dedené autozomálne recesívne, to znamená, že recesívny homozygot dd je schopný riediť eumelanín (Drogemuller a kol., 2007a). Čierny eumelanín sa riedi na metalickú modrú alebo sa nazýva aj strieborná šedá. Hnedý až červený eumelanín je riedený na krémový výsledný fenotyp nazývaný Isabella. Aby sme získali kompletnú informáciu o lokuse D, musíme poznať genotypy v lokusoch E a B. Produkcia eumelanínu alebo feomelanínu závisí od alely E. Ak pes nesie alelu E/E alebo E/e, je potrebné ďalej sledovať lokus B, lebo od neho závisí produkcia čierneho alebo hnedého eumelanínu. vyšetrenie z krvi
http://sk.laboklin.info/

http://www.slovgen.sk
 
Ak má pes genotyp E_B_dd platí, že sa bude eumelanín riediť a výsledný fenotyp bude metalická modrá/strieborná sivá. Ak má pes genotyp E_bbdd, výsledný fenotyp bude krémové sfarbenie Isabella.

Z chovateľského hľadiska takto sfarbené jedince nie sú štandardné – nevhodné do chovu.

použité zroje: Slovgen.sk, Laboklin.sk, Laboklin.de, MVDr.Jozef Fico- Sibra

Spracovala Milada Krchňavá ©– Február 2016 / za jazykovú korektúru ďakujem A.Černákovej.
LUANDA Rhodesian Ridgebacks - www.lady-ridgeback.sk

RR v chove plnochrupý, alebo nie?

S touto otázkou sa chovatelia, u ktorých sa neplnochruposť objavila a majitelia, ktorý si zadovážili RR aneskôr zistili, že mu chýba zub zaoberajú veľmi často.
Je neplnochruposť vadou, chybou, alebo chorobou, ktorá by ohrozovala ridgebacka v jeho funkčnosti, využití alebo v prežití?

Späť do minulosti.
Z histórie vieme, že RR bol vyšľachtený z viacerých plemien.

Vezmime si napr. Van Rooyena. Čo bolo preňho najdôležitejsšie ?- funkčnosť RR – to znamená vytrvalosť, obratnosť, inteligencia, prispôsobivosť. Jeho zámerom bolo vyšľachtiť psa s ridge, ktorý by ho mohol sprevádzať a pomáhať mu pri love a tiež aby vedel strážiť zvieratá, statok a ľudí.
Základné plemená, ktoré použil Van Rooyen vo svojom chove krížením s khoikhoi psami boli: greyhound, buldog,pointer, deerhound, airedal, írske teriéry a kólie. Tiež použil i buldogy, čo možno pri analýze genetického fondu ridgebacka s určitosťou dokázať. Sú dohady, že van Rooyen použil aj foxteriéry a dogy.
Je viac než pravdepodobné, že Van Rooyen psy ktoré používal pre šlachtenie RR neselektoval na základe plnochruposti, ale dôležitejšie boli ich vlastnosti, aneskôr pri ďalšom vývoji ivonkajší vzhľad.
Ak si zoberieme plemená ktoré sa podielali na vývoji RR, väčšina znich ak nie všetky, majú dnes vo svojich kluboch povolenú neplnochruposť.



Ako sa chová v zahraničných RR kluboch?
Chovateľské kluby v zámorí i v Európe sú pre členov organizáciou, ktorá im dáva možnosť využívať ich členské výhody a motivuje ich k tomu, aby chovatelia chceli byt členmi klubu a zároveň boli hrdí predstavovať svoj chov pod záštitou ich klubu. Tieto zahraničné kluby neobmedzujú chovateľov v ich chovateľských zámeroch, poriadajú v spolupráci s chovateľmi pre ďalších členov stretnutia, ktoré informujú členov o zdraví a chove všeobecne.
V kluboch - napr. v USA, Nemecku, Holandsku, Švédsku, Fínsku atď. sa riadia chovatelia Etickým a morálnym kódexom.

Väčšina chovateľov sa tak snaží, aby z jeho chovu vyšli tie najzdravšie jedince ktoré spĺňajú požiadavky štandardu a zdravia a tiež ich chovateľský zámer a zároveň aby boli ich RR prínosom pre ďalší rozvoj plemena v ich krajine.

Ak by sa mala urobiť štatistika v Európe, Slovenský RR klub je jediný, ktorý má v pravidlách - chovať len na plnochrupých RR. Obmedzenie plnochruposti má ešte CZ klub, ktorý však povoľuje zaradiť do chovu jedince s neprerezanými P1.

V posledných rokoch som nadviazala kontakty s dlhoročnými skúsenými chovateľmi.
Ich odpovede v otázke neplnochruposti boli veľmi podobné. Každý preferuje chovať na plnochrupých, ale nebránia sa použiť vchove aj neplnochrupé RR - väčšinou však chýba len 1 zub a jedinec má výrazné iné kvality, ktoré by mohli byť prínosom pre ich chovateľský zámer, alebo pre chov všeobecne. Zodpovedný chovateľ však nikdy nepoužije v chove jedinca s viac ako 2mi chýbajúcimi zubmi.
Jesenná klubovka ČKRR v CZ (2007) mi priniesla jedinečnú možnosť stretnúť sa osobne s celosvetovo uznávanou chovateľkou pani Aliciou Hanna Mohr. Na otázku chov verzus neplnochruposť položila spätne otázku – nemáte oveľa závažnejšie dedičné choroby, zdravotné problémy, ako riešiť chov na plnochrupých a neplnochrupých RR?
V USA nepovažujú chýbajúci zub za vážny zdravotný problém.

Položme si teda znova otázku, je neplnochruposť naozaj vážna chyba k vylúčeniu jedinca z chovu?


Hodnota jedinca pre chov – genotypová hodnota.
Podľa Ing. Jaromíra Dostála DrSc. genotypovú hodnotu psa / feny odhadujeme podľa týchto údajov:
- plemenná hodnota predkov
- vlastná úžitková a chovná hodnota jedinca
- úžitková a plemenná hodnota jeho vlastných súrodencov
- úžitková, prípadne plemenná hodnota jeho vlastného potomstva

Vlastnú úžitkovú achovnú hodnotu jedinca udávajú jeho vlastné výsledky na výstavách, na skúškach, prípadne výsledky veterinárnych vyšetrení na sledované dedičné choroby a defekty. Je to teda jednoduché a pomerne presné – je to fenotypová hodnota jedinca. Ak pes a fena splnia požiadavky na zaradenie do reprodukcie, splnili požiadavky na exteriér absolvovaním výstav, prípadne bonitácie a spĺňajú kritéria zdravia, sú zaradený do chovu, majú najvyššiu chovnú hodnotu.
Chovná hodnota však nevypovedá o ich vlastnom genotype. Všeobecne sa dá predpokladať, že jedinec vynikajúceho fenotypu nemôže mať zlý genotyp. Avšak ak bol jedinec s dobrým genotypom držaný v zlých podmienkach hodnota fenotypu nebude nikdy vynikajúca.

Selekcia chovných jedincov by však mala byť genotypová, to znamená, že by sme mali u psov a súk využívaných v reprodukcii dokázať čo najlepšie určiť ich genotypovú hodnotu – teda plemennú hodnotu. K odhadu genotypu jednotlivých psov a súk nám najlepšie slúžia metódy kontroly dedičnosti. Všeobecne sa dá povedať, že tieto metódy sú čiastočne využívané len niektorými chovateľmi, a tiež nie úplne dokonale. Je logické, že skúsený chovateľ nikdy nenakryje svoju fenu psom, o ktorom vie, že nedáva kvalitné potomstvo. Poslaním a úlohou klubu by malo byť, zhodnotiť celkovú populáciu plemena a  vhodnou metódou kontroly dedičnosti upraviť - podľa výsledkov tejto kontroly - využitie chovných psov a súk.

Čeľusť verzus zuby
S výmenou názorov so zahraničnými chovateľmi sme sa dostali i k otázke:
Ak by upsa (napríklad) chýbali P1 na oboch stranách sánky - generačne, mohla by sa tak skrátiť spodná čeľusť?
Je dokázané, že každý zub má svoju genetickú výbavu a nie je zatiaľ známa žiadna závislosť na čeľusti.
Niektoré psy majú čeľuste skrátené a predsa sú plnochrupé, hoci im zuby vyrastú i nakrivo.
Vlci sú zväčša neplnochrupí - sú na to vedecké práce a rozhodne sa z nich nestali buldoci – teda sa im neskrátila sánka.
Ďalším príkladom môžu byť nemecké dogy, u ktorých je povolené chovať ina neplnochrupých jedincoch už mnohé generácie a predsa sa im sánky neskrátili a je ich veľa plnochrupých ...
Skrátenie čeluste je určite genetická vada, ale viac sa prikláňame k názoru, že v minulosti museli psy čeľuste používať, namáhať, posiľovať – čo u dnešných psoch už dávno nie je pravda a preto sa to odráža i v tejto vade.

Neplnochruposť je dedičná...
Ak si neplnochruposť vezmeme ako silne dedičnú, je naozaj u nás vSK klube zákaz neplnochruposti splnená na 100%?
Je toto obmedzenie naozaj splnené?
Vezmime si príklad z praxe:
Ak klub zbonituje psa, ktorý je plnochrupý, ale jeho súrodenci majú chýbajúce zuby, nie je obmedzenie chovať len na plnochrupých RR potom zbytočné?
Hoci neplnochrupý RR má väčšiu predispozíciu mať potomkov s  chýbajúcim zubom, môže sa stať, že práve takýto jedinec nemusí niesť vyslovene neplnochruposť a jeho plnochrupý súrodenec dá v každom vrhu neplnochrupé potomstvo, čo je dokázané i z chovateľskej praxe.
Tiež z chovateľskej praxe chovu RR vyplýva, že niektoré jedince, ktoré mali napr. neplnochrupého jedného rodiča, dali plnochrupé šteňatá svojim priamym potomkom, ale neplnochruposť sa objavila až v ďalšej generácii.
Ak by sa teda požiadavka plnochruposti mala spĺnať doslovne, pravdepodobne by nebolo možné na Slovensku pokračovať v chove.
Každý, kto má snahu zodpovedne sa zapojiť do chovateľstva vie, že je nemožné stanoviť si cieľ - plnochruposť. Informácie z rodokmeňov sa získavajú veľmi ťažko nehovoriac o rodokmeňoch, v ktorých sú psy zo zahraničia práve z krajín, kde je povolené chovať i na neplnochrupých RR.
Hoci naše krvné línie pochádzajú z importovaných jedincov (ktoré však k nám boli privezené pred skoro 20-timi rokmi) naši chovatelia, alebo prípadný záujemci majú veľké obavy importovať z cudziny novú krv. Hlavným „strašiakom“ je hlavne neplnochruposť, pretože neplnochruposť ako už bolo spomenuté chovatelia vzahraničí nesledujú tak, ako iné ťažšie ochorenia, alebo genetické predispozície, na základe ktorých by RR nespĺňal funkčnosť alebo sa nemohol zapojiť do plnohodnotného života.
Týmto sa náš chov dostáva do „začarovaného kruhu“ v ktorom sa používajú stále dokola zväčša tie isté jedince a tak sa ochudzuje genofond nášho plemena, čo neprispieva k žiadnym pokrokom, alebo vylepšeniam genotypu, alebo fenotypu.

Záverom pre zaujímavosť výňatok z knihy Rozumíme psům (od Š. Štusákovej):
.....Max Mooser zkoumal chrup na 425 lebkách a mimo jiné zjistil, že choroby těch částí čelistí, ve kterých jsou zakotveny zuby jsou poměrně časté a jsou způsobené špatným postavením zubů a přemrštěnou námahou chrupu. Těmto věcem bychom asi měli věnovat více pozornosti než přirozenému úbytku zubů. Autor právě zmíněné práce míní: "Také v chrupu psa můžeme sledovat fylogenetickou redukci počtu zubů. Nejčastěji není založen první premolár, méně často třetí molár a některý další premolár." Je pro něj tedy zcela samozřejmé, že tu jde o vývojově řízený proces, jaký je nakonec u jiných šelem, například u kočky, už dávno ukončený. Kočka má na rozdíl od psa, jehož vývoj pokročil méně, jen třicet zubů, o dvanáct méně než pes!"

spracovala: Milada Krchňavá – poradca chovu SKCHR
(November 2007)



Stretnutie chovateľov v Nitre 03.11.2007 – téma NEPLNOCHRUPOSŤ

Na základe vyššie zhrnutých poznatkov som ako poradca chovu SKCHR zvolala azorganizovala „Stretnutie chovateľov“, ktoré sa konalo v Nitre popri CACIB výstave (03.11. 2007). Témou diskusie medzi chovateľmi bola práve otázka neplnochruposti v chove RR.

Hoci na výstave bolo prihlásených cca 84 ridgebackov z toho väčšina majiteľov pochádzala zo Slovenska, záujem chovateľov a majiteľov krycích psov o toto stretnutie bol nedostačujúci.
Na tomto mieste si dovolím pár opodstatnených poznámok o záujme členov - chovateľov a majiteľov krycích psov k tomuto stretnutiu.
Z predchádzajúcich rôznych stretnutí na klubovej úrovni i dopytov členov a chovateľov o informovanosti členskej verejnosti ochove RR, bola vaša účasť prekvapivo nízka. Je slovíčko prekvapivo na mieste?
Ak majiteľ RR má záujem stať sa chovateľom, čo znamená, že sa snaží o to, aby jeho sučka splnila požiadavky pre zaradenie do chovu a ak sa majiteľ mladého psa snaží o to, aby jeho pes bol zaradený do chovu ako krycí pes, malo by mu ísť aj o to, aby bol informovaný a vzdelával sa o chovateľskej situácii plemena a mal záujem, aby potomkovia z jeho chovu boli zdraví a exteriérovo sa približovali čo najviac k RR štandardu.
Alebo ide len o to, aby chovateľ mal šteniatka a predal ich ďalej za vidinou zárobku, alebo aby majiteľ krycieho psa nakryl čo najväčšie množstvo súk bez rozmyslu a potrebných informácií, samozrejme zase s vidinou peňazí za krytie?
Ak áno, nie sú potom takíto chovatelia a majitelia, ktorí síce kričia (niektorí i mlčia), že chcú chovateľské informácie, ale nemajú záujem o stretnutie, kde sa podávajú chovateľské informácie, dokonca si neprečítajú ani RR spravodaje, v ktorých bývajú články o chove o plemene atď. označovaný za „množiteľov“? - vzhľadom k tomu, že ich prístupom dokazujú, že nemajú záujem o to, aby prispeli ich získanými vedomosťami k zdraviu a vývoju plemena?!
Verím, že v budúcnosti budete považovať tieto chovateľské stretnutia za dôležité pre vašu informovanosť o zdraví a napredovaní v chove RR a teším sa na Vašu účasť na ďalších stretnutiach.

Musím však POĎAKOVAŤ tým členom chovateľom a majiteľom krycích psov, českým chovateľom a dokonca i novým členom, ktorí sa zúčastnili stretnutia i diskusie, zotrvali až do konca stretnutia a svojimi pripomienkami a návrhmi v diskusii pomáhali spoločne riešiť položené otázky so snahou prísť k efektívnym a vpred posúvajúcim riešeniam v otázkach chovu.

Stretnutie prebehlo v priateľskej atmosfére prítomných členov, kde na začiatku boli predložené fakty pre otvorenie diskusie na tému chovu plnochrupých a neplnochrupých RR.
Každý z prítomných v diskusii povedal svoj názor.

Tu sú spísané názory prítomných celkom 18. na 2 hlavné otázky diskusie:

* chovať len na plnochrupých RR a ak ÁNO, prečo by mali byť na Slovensku použité len plnochrupé jedince. 0 odpovedí

* chovať aj na neplnochrupých RR. Ak ÁNO, mali by sa stanoviť aj „určité“ obmedzenia – aké? Alebo nechať zodpovednosť na chovateľoch? – bez obmedzení? 18 odpovedí

“chovať aj na neplnochrupých“

1)- so zverejnením v bonitačnom zápise. Dôležitá je predovšetkým zodpovednosť chovateľa + osveta

2)- súhlasím, žiadne obmedzenia, psovi to k prežitiu neprekáža

3)- je to na zodpovednosti majiteľov psov

4)- myslím si, že chovať sa môže, nie je to predsa choroba

5)
a) zuby z pohľadu zdravia a vývoja RR sú podľa môjho názoru minoritný problém (s porovnaním s rakovinou, s DBK. ...)
b) vzhľadom k situácii v RR kluboch v okolitých krajinách nie je možné zabezpečiť krytia so psami, ktorí sú 100% plnochrupé (aj generačne dozadu)
c) môj názor je – chovateľ je zodpovedný za výber krycieho psa, zuby si musí zvážiť sám

6)- myslím si, že v prípade, že ostatné kluby v Európe a vo svete nebazírujú na plnochruposti
(vo svojich stanovách) a náš klub bazíruje, potom časom jeho genetický materiál sa ocitne mimo svetových trendov, pretože nebudem môcť kryť s najlepším psom na svete, ale tým „ zo susednej dediny“ , ktorý je síce plnochrupý, ale má ďaleko od svetových trendov.
Na druhej strane si myslím, že v klube by sa mali riešiť aj iné dôležité otázky a nie len otázky na objednávku. Keď som išiel do klubu, myslel som, že moja dcéra sa dostane medzi ľudí, od ktorých sa bude mať čo učiť po odbornej a ľudskej stránke. Po mojich prvých skúsenostiach však mám pocit, že je treba vysvetliť verejnosti, že nie len RR nie je nebezpečný pes (plemeno), ale aj jeho majitelia nie sú nebezpeční. Momentálne mám pocit, že tí si idú viac po krku ako ich psy. Možno tieto problémy treba riešiť v prvom rade, mám názor, že pravidlá majú dodržiavať nielen začínajúci chovatelia, ale aj skúsení chovatelia a aj tí čo dozerajú na dodržiavanie pravidiel. Ak tí čo sú najvyššie ukazujú všetkým pod nimi, že pravidlá nie sú na to aby sa dodržiavali, bude......

7)- nepáriť neplnochrupé jedince, obmedziť počet chýbajúcich zubov
sú dôležitejšie problémy, ktoré by sa mali riešiť prednostne

8)- mali by sa stanoviť obmedzenia, len jeden chýbajúci zub
+ prednášky o genetike zubov = osveta
informovať chovateľov, zverejňovať na rr.sk nielen v zaheslovanej časti napr. chovateľské stanice, zbonitované psy, vydané krycie povolenia

9)- áno, pokiaľ sme schopný zabezpečiť vzdelávanie chovateľov ( odborné prednášky – viď. ČKRR, pravidelné sedenia s poradcom chovu) a následnú kontrolu šteniat
(ohlasovacia povinnosť v jednom roku šteniat)
Momentálne je situácia taká, že nie sme schopný vysledovať zdravotný stav súrodencov vpredchádzajúcich generáciach, čo zťažuje aj prácu poradcu chovu, nie len majiteľov – laikov

10)- Ja ako nová členka klubu ešte nie som oprávnená rozhodovať, pretože určite nemám dostatok informácií a skúseností. Rada by som sa ale vzdelávala aj v oblasti psíčkarskej genetiky, pretože som chovateľka králikov i adeptka na posudzovateľa a musím, ale hlavne chcem študovať genetiku králikov. Myslím, že informovanosť nemôže nikomu uškodiť, len pomôcť. Asi by to malo byť na chovateľoch, aby oni vyjadrili svoj názor na to, akým smerom by sa mal náš klub uberať – určiť si priority, či chceme mať psov Európskej/Svetovej úrovne, alebo psy, ktoré budú plnochrupé, ale po funkčnej stránke ...
Ak sa chceme posunúť dopredu, bolo by fajn, aby sa porozmýšľalo nad zmenami, pretože vždy to bude na zodpovednosti chovateľa, či plnochruposť povolená je, či nie je. A v konečnom dôsledku ak všetci vieme, že plnochruposť je problémom i pri nakrývaní jedincov, ktorí sú plnochrupý, tak si myslím, že nie je o čom, pretože aj keď sa budem snažiť o to, aby moje šteniatka plnochrupé boli, nie vždy to budem vedieť ovplyvniť – pretože nemôžem vedieť čo sa vyskytlo v rodokmeni otca či matky napr. v3tej generácii dozadu, niekedy i viac, pretože to proste nie je v mojich silách. Ale myslím, že základom úspechu je vedomostná dotácia, záujem o vzdelanie, zlepšovanie....

11)- malo by sa určiť, že nemôže byť neplnochrupý pes s  neplnochrupou fenou

12)- uvítala by som väčšiu osvetu na túto tému napr. formou prednáška odborníkov, resp. genetika pri klubovej schôdzi

13)- chovať podľa štandardu FCI anehrať sa na bohov

14)- aj na neplnochrupých bez obmedzení

15)- Chovať určite, neplnochrupé jedince spájať iba s plnochrupými. Otázka zostáva, ktoré zuby a koľko. P1 samozrejmosťou.


16)- Prispôsobiť sa kritériám aké sú v iných krajinách európskej únie

17)- počet zubov chýbajúcich na chovný pár

18)- Na základe zhrnutých faktov - pustiť do chovu i neplnochrupé RR, aby sme tak mohli importovať bez strachu z neplnochruposti RR i z iných krajín a tak obohatiť genetickú základnu o novú krv. Týmto sa zároveň bude dať lepšie sledovať dedičnosť a v chove vyhodnocovať štatistiky potrebné pre informovanosť chovateľov. Chovateľ môže použiť na neplnochrupého jedinca len plnochrupého i generačne ak je možné – čo by malo byť samozrejmosťou..
- inak je zodpovednosť len na chovateľovi. Jedinou podmienkou, čo by malo byť samozrejmosťou a morálnou a etickou zásadou zodpovedného chovateľa je, že chovateľ prípadných záujemcov musí oboznámiť, že v páre je jeden z rodičov neplnochrupý....

Toto sú názory prítomných členov. Všetci prítomní sú za chov aj na neplnochrupých jedincoch. Názory sa rozchádzajú iba v tom, či chovať na neplnochrupých jedincoch s obmedzeniami a ak áno s akými.

Z diskusie vyplynuli ešte ďalšie návrhy členov:

  • SRK by mala organizovať prednášky odborníka popri klub.výstave – k téme zubov pozvať genetika
  • v prípade pustenia neplnochruposti do chovu zverejňovať, komu aký zub chýba
  • stanoviť povinnosť pre chovateľov aspoň raz za rok sa zúčastniť chovateľského stretnutia
  • ustanovenie jedného zchovateľských stretnutí za uznášania schopné
  • aktívne zapájanie sa aj skúsených chovateľov, kontrolórov vrhu do chovateľských stretnutí
  • v krycom liste dať priestor na to, aby chovateľ zdôvodnil svoj výber krycieho psa
  • prediskutovať a urobiť zmeny v chovateľskom poriadku (nielen čo sa týka plnochruposti) a stanovách, zvolať mimoriadnu výročnú členskú schôdzu a nečakať až do roku 2009
  • umožniť riešiť chovateľské problémy pružnejšie – dať väčšie právomoci členskej schôdzi

organizovať členskú schôdzu tak, aby sa jej mohlo zúčastniť čo najviac členov a riešiť na nej problémy týkajúce sa plemena

Ako poradca chovu navrhujem, aby sme na začiatok pustili do chovu RR s chýbajúcim 1 max. 2 zubami.
Sledovaním týchto jedincov, ich potomstva a následne celej populácie, bude možné vyhodnotiť štatistiky, s ktorých sa bude dať vyhodnotiť celkový vplyv neplnochrupých jedincov v chove.
Následne na to, ak dokážu naši chovatelia zodpovedne pristupovať k chovu i na neplnochrupých jedincoch, ak budú mať snahu informovať sa, vzdelávať sa a chovať s dobrým chovateľským zámerom, zodpovedne sa stavať i k ďalším chovateľským problémom, verím, že svojim dobrým postojom prispejú k pozitívnym zmenám v chove Rodézskych Ridgebackov na Slovensku. Budúcnosť plemena je len v našich rukách a dúfam, že spoločnými silami dokážeme, aby sa i naše RR zaradili medzi Európsku alebo svetovú špičku.


Copyright: Milada Krchňavá / November 2007 - všetky práva vyhradené

(v r. 2007 poradca chovu SKCHR)