LUANDA Rhodesian Ridgebacks   since 2002

Populačná genetika

Ostatná aktualizácia: 08 september 2019
Napísané: 19 marec 2007
Návštevy: 10

img 3052Populácia Rhodészkeho ridgebacka u nás je v rukách chovateľov. Preto by si mal každý chovateľ uvedomiť, že pracuje s prírodou, ktorá dala každému jedincovi gény a dedičné vlohy, či už dobré, alebo defektné, ktoré budú ďalej prenášané . Ak tu teda máme skupinu – populáciu ridgebackov ktoré využívame v ďalšom chove, máme tu aj skupinu génov- populačnú genetiku.
Populačná genetika je náuka o zmenách v génovom stave, v génovom majetku skupín živočíchov, ktorí sa prevažne pária a množia medzi sebou navzájom.
Citovanie anglického populačného genetika Falconera: „ Našťastie nie je nutné úplne rozumieť genetike, aby človek mohol úspešne používať určité chovné metódy.“ Je to síce v určitom zmysle pravda, ale je nanajvýš osudné, keď človek prakticky nič nevie o celej jednej genetickej disciplíne, práve o populačnej genetike.

Výsledkom tejto neznalosti, je stále rastúci výskyt dedičných problémov medzi čistokrvnými plemenami psov. Zmeny, ktoré ustavične prebiehajú u plemena ako celku, sú určujúce pre jeho osud a je treba ich brať v úvahu.

Populačná genetika: študuje dedičnosť a premenlivosť v rámci populácie a medzi populáciami, vysvetľuje jej pôvod, popisuje faktory, ktoré ju v priebehu evolúcie ovplyvňujú. Populačná genetika určuje genetickú variabilitu prostredníctvom určenia genetickej štruktúry populácie. Tá spočíva v meraní frekvencie alel konkrétnych génov, ktoré tento rozdielny fenotyp determinujú.
 
Populácia: spoločenstvo organizmov jedného druhu časovo a priestorovo oddelené od iného druhu. Každá je genotypovo a fenotypovo polymorfná.
 
Genofond: súbor génov všetkých členov určitej populácie
 
Veľké populácie: rozhodujúci je počet jedincov, ktorí sú schopní žiť a rozmnožovať sa, väčšinou nad 100 členov
 
Malé populácie: produkujú malý počet gamét, ich genetický fond nie je schopný zabezpečiť vytvorenie reprezentatívnej vzorky génov
 
V populáciach môže prebiehať:
 
a) panmixia: voľné a náhodné kríženie jedincov spoločenstva medzi sebou na základe rovnakej pravdepodobnosti, pričom jedinci sú rovnako životaschopní.
- udržiava konštantný pomer genotypov v populácii, počet heterozygotov bude zachovaný aj v nasledujúcich generáciách
 
b) autogamia: samooplodnenie (splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky toho istého jedinca), typické najmä pre rastliny. Po určitom čase sa z populácie stratia heterozygoty, a populácia sa rozpadne na 2 pôvodné homozygotné zložky (2 čisté línie).
 
c) inbríding: krajný prípad autogamie, kríženie medzi príbuznými jedincami, ktorí majú spoločného predka.
V ľudských spoločenstvách k nemu dochádza zvyčajne na stupni bratranec - sesternica (prvostupňoví). Inbríding však nevyhnutne nevyžaduje nutné spojenie blízkych príbuzných. V málo početných populáciách sa tiež vyskytuje istý stupeň inbrídingu, pretože ich členovia zdieľajú minulých alebo súčasných predkov.
 
Autogamia a inbríding znižujú genetickú heterogenitu populácie a prispievajú k homogenite!
Takáto zmena genotypových frekvencií je škodlivá pre jedinca, pretože sa v jeho genotype môžu prejaviť recesívne letálne alely (ktorých účinok bol predtým maskovaný dominantnými vitálnymi alelami). Zároveň však inbríding "ozdravuje" populáciu tým, že dochádza k rýchlejšej eliminácii letálnych alel, pretože homozygotné jedince sa nedostanú do reprodukčného veku.


Mnoho vlastností je určovaných viac ako jedným génom. Takýmto typickým polyfaktoriálnym, polygénnym znakom je napr. telesná váha, ktorá môže byť ovplyvnená ako geneticky, tak i výživou a telesnou alebo psychickou záťažou. Dedením takýchto vlastností sa zaoberá kvantitatívna genetika.

V kvantitatívnej genetike existujú 3 rôzne skupiny znakov:

1      kontinuálna-variabilná, ako je práve telesná váha

2      diskontinuálna, ako napr. počet šteniat na jeden vrh, alebo počet potomkov

3  také znaky, ktoré buď existujú, alebo nie, pokiaľ k nim existuje individuálna dispozícia a faktory z prostredia ovplyvňujú výskyt určitých znakov pozitívne, alebo negatívne. Tieto vlastnosti sú takzvané prahové vlastnosti.

Prečo by sa mal chovateľ zaoberať populačnou genetikou?

S predchádzajúcich riadkov sa dá ľahko vyčítať, že chovateľ, by mal vedieť aspoň základy populačnej genetiky- to znamená, že by sa mal prinajmenšom zaoberať rodičmi prarodičmi atď v rodokmeňoch plánovaného spojenia. Je smutné, že tu máme málo takých chovateľov, ktorý si uvedomujú že aj ich konanie môže do ďalekej budúcnosti ovplyvniť chov Rhodészkeho Ridgebacka u nás. Pre začínajúcich chovateľov, ak nemajú žiadne vedomosti z tejto oblasti by mala byť príbuzenská plemenitba tabu.

Iba chovateľ s hlbokými vedomosťami, ktorý vie čo môže očakávať z daného spojenia, pretože preštudoval dopodrobna predkov z plánovaného spojenia a vie aké predpoklady a genetické predispozície prinesie dané spojenie, môže použiť nanajvýš vzdialenú príbuzenskú plemenitbu.

V dnešnej dobe je potrebné, aby všetci chovatelia vedeli, že ich konanie môže mať dobré výsledky, alebo strašné následky v chove tak krásneho plemena akým je Rhodészky ridgeback.
Preto každý človek, ktorý sa rozhodne stať sa chovateľom, by mal vedieť o genetických predispozíciach jedincov a ich predkov. Zdravie a zachovanie plemena je na Vás.

Spracovala Milada Krchňavá - LUANDA RRs - 2007

Použitá literatúra:
 Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 5. 1. vyd. Bratislava : SPN. 2003. 71 s. ISBN: 80-10-00039-6
, P., , D.: Populačná genetika. [Online]. http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=7&file=populacka