Zdravie a genetika

Zdravotné a genetické testy u RR. Kde ich urobiť. Popis zdravotných testov + diagnostika.

Označenia DBK u nás a v zahraničných krajinách.

Dysplázia bedrového kĺbu (DBK) je degeneratívne ochorenie bedrového kĺbu charakterizované nezvratnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehennej kosti. Ide o vývojové ochorenie.

DLK – základné pojmy
Termín dysplázia lakťového kĺbu (DLK) je pojem používaný na označenie dedičnej, polygénnej, nevrodenej choroby lakťov psa s multifaktoriálnym vývojom. Index heritability a výskyt ochorenia sa mení v závislosti od plemena, študovanej populácie a faktorov, ktoré je potrebné zvážiť a tými sú: degeneratívne ochorenie kĺbov, vek pacienta, stupeň krívania. Najčastejšie postihuje psy veľkých a ťažkých plemien v období puberty (3. – 7. mesiac veku).

Panostitída alebo hypertrofická osteodystrofia (HOD) je ochorenie dlhých rúrkovitých kostí, ktoré sa najčastejšie vyskytuje u šteniat veľkých plemien vo veku od štyroch do osemnástich mesiacov, často ho však veterinári diagnostikujú aj u mladších zvierat.
Šteňacia (juvenilná) panostitída vzniká spontánne. Príčinami vzniku tohto ochorenia je rýchly rast, bakteriálna a vírusová osteomyelitída, metastázy z hnisavého ložiska, dedičné predispozície, prechodné cievne abnormality, alergie, metabolické poruchy, autoimunitná reakcia po vírusových infekciách, hyperestrogenizmus i stres.

Dlhoočakávaný test na Juvenilnú Myoklonickú epilepsiu pre všetkých chovateľov aj majiteľov plemena Rhodesian Ridgeback je dostupný
v laboratóriu Genoscoper - špecialistov na genetiku a DNA testovanie pre psov a zvieratá v Helsinkách.

Pre chovateľov ktorí v blízkej budúcnosti plánujú mať šteniatka na svojej chovnej sučke i pre majiteľov krycích psov by malo byť z etického hľadiska dôležité vykonať tento test čo najskôr, aby tak predišli narodeniu šteniatok s JME.

Profesor Hannes Lohi z Canine Genetics Group v spolupráci s profesorom A. Fischerom (Mníchov, Nemecko) objavili u Rodézskeho Ridgebacka nový zmutovaný gén pre juvenilnú myoklonickú epilepsiu. Myoklonická epilepsia (ME) sa u postihnutého jedinca vyznačuje silnými svalovými zášklbmi alebo tikmi. Záchvaty sa zvyčajne prejavia v pokoji, ale môžu nastať aj v iných situáciách.

U niektorých psov môže prísť ku generalizovaným záchvatom. Závažnosť príznakov a reakcie na liečbu sa u psov líšia. U jedinca s ME sa príznaky môžu prejaviť vo veku 1,5 - 18 mesiacov.
Za účelom výskumu tohto zmutovaného génu boli v máji 2016 chovatelia prostredníctvom internetových médií vyzvaní o zaslanie vzoriek na testovanie.

Výsledky zo zaslaných vzoriek z 500 RR:
81% - clear / čistý – zdravý jedinec, bez zmutovaného ME génu.
15% - carrier / nositeľ – tzn. jedinec nesúci recesívny gén, nevykazuje žiadne príznaky myoklonickej epilepsie. Psy, ktoré zdedia mutáciu od oboch rodičov, trpia juvenilným nástupom myoklonickej epilepsie.
4% - affected / postihnutý – chorý jedinec v genotype aj fenotype.

Zbieranie vzoriek určených na testovanie je ukončené, avšak ak máte chorého, teda mutáciou postihnutého jedinca, kontaktujte Ninu Lindqvist, vďaka ktorej sa dostali tieto informácie do mnohých krajín sveta. Na rok 2017 sa plánuje spustenie testovania prostredníctvom komerčných laboratórií.
Výsledky testovaných jedincov RR na dobrovoľnej báze majiteľov a chovateľov psov budú zverejnené na stránke Fínskeho RR klubu ku koncu leta 2016. Ak ste reagovali na výzvu týkajúcu sa tohto výskumu a zaslali ste vzorky svojho RR na testovanie ku koncu mája 2016, pošlite výsledky testov na geenitesti(at)ridgeback.fi a budú tak doplnené do zoznamu určeného pre verejnosť. Tento zoznam pomôže v budúcnosti chovateľom udržať naše plemeno v tomto smere zdravé, čo je základným cieľom tohto projektu a verím, že aj cieľom chovateľov.

Aktivistkou pre výskum a informovanosť verejnosti o problematike ME je Nina Lindqvist, ktorá založila na sociálnej sieti verejnú skupinu « Myoclonic epilepsy in rhodesian ridgebacks », kde nájdete ďalšie informácie o ME, videá s postihnutými jedincami a skúsenosti majiteľov takto postihnutých jedincov.
Tento graf znázorňuje, aké možné kombinácie môžu nastať v chove pri reprodukcii postihnutých jedincov.

Upozornenie: treba brať na vedomie, že príroda má vždy svoje posledné slovo, takže jednotlivé percentá sa môžu líšiť od skutočnosti.
Poznámka! Zatiaľ všetky psy s genotypom rr boli postihnuté v oboch smeroch - geneticky aj klinicky. Každý pes s postihnutým genotypom rr mal jasné príznaky ME.

VIDEÁ RR postihnutých myoklonickou epilepsiou

Často kladené otázky:

Je postihnutý jedinec vždy klinicky chorý? – Áno.
Môže nositeľ ME ochorieť? – Nie. Nositeľ nemôže ochorieť na myoklonickú epilepsiu, avšak existujú aj iné typy epilepsie, ktoré postihnutie nositeľa mutácie ME nevylučuje.
Môžem použiť nositeľa ME v chove? - Áno. Avšak vybraný partner nesmie byť nositeľom ME mutácie génu, v opačnom prípade sa stane, že ak obaja rodičia budú nositelia, ich potomstvo bude postihnuté ME.
Je možné testovanie v komerčných laboratóriach? – Momentálne nie, do budúcna sa plánuje urobiť tieto testy aj komerčne prístupné (2017).
V akom veku môže prejaviť myoklinická epilepsia? – Môže to byť od 6 týždňov do 18 mesiacov veku psa. V priemere sa prvé príznaky prejavia okolo 6. mesiaca, avšak aj u staršieho jedinca môžu byť spozorované príznkay ME – znamená to však, že predtým už mal veľmi mierne záchvaty v mladšom veku.
Koľko psov je postihnutých ? – Z 500 testovaných RR 4% postihnutých. Všetci majú aj klinické príznaky.
Koľko je nositeľov ME génu? – Z 500 testovaných RR 15% nositelia ME génu.
Prečo jednoducho nevylúčime všetkých nositeľov ME z chovu? – Pretože by sme prišli o cenný genofond v našom chove. Každý pes nesie genetickú informáciu dobrú, ale aj zlú, avšak je len málo genetických testov. Ak by sme vylúčili všetkých nositeľov všetkých defektov, potom by sme v chove plemena nemali žiadneho psa.
Prečo by som mal zverejniť výsledok svojho psa? – Iba úprimnosť a otvorenosť povedie k zdravšiemu chovu. Je to náš spoločný prínos, ktorým zdieľame informácie, dobré aj zlé. Viac zdieľajme, menej budeme ukazovať prstom v budúcnosti.

Fínsky RR klub dňa 9.8.2016 zverejnil na dobrovoľnej báze chovateľov a majiteľov výsledky testovaných RR na JME.
Výsledky sú na stránke fínskeho klubu priebežne aktualilzované. Zoznam pomôže v budúcnosti chovateľom udržať naše plemeno v tomto smere zdravé, čo je základným cieľom tohto projektu a verím, že aj cieľom chovateľov.

Spracovala Milada Krchňavá – Hlavný poradca chovu SKCHR
Júl 2016/ Doplnené o výsledky testov August 2016

Zdroje:
FB skupina Myoclonic epilepsy in rhodesian ridgebacks - Nina Lindquist
http://www.koirangeenit.fi/

O strave u plemena Rhodesian ridgeback bolo popísaných veľa článkov v ktorých bola jednoznačne uznaná medzi nami chovateľmi a milovníkmi rr za najlepšiu granulovaná strava.
V kvalitných granulách sa nachádza dostatočné množstvo vitamínov i minerálov pre zdravý vývoj a rast. Kvalita a lesk srsti nám napovie, či dostáva náš psík dobré granule. Tiež výkaly by nemali byť ani moc riedke,ani príliš tvrdé, nemali by príliš zapáchať. Ak sa skupenstvo výkalov a tiež aj farba zmení a stolica príliš zapácha vtedy sa v tráviacom trakte nášho chlpáča nachádza niečo nevhodné a nestráviteľné pre jeho žalúdok.

Nevhodná strava pre psí žalúdok
Aj keď každý z nás kŕmi poctivo svojho psíka v čas večerný granulkami, prípadne BARFuje, cez deň sa mu dostane určite pár pozorností od členov rodiny chrumkavého alebo hltacieho charakteru :) .
Počas dna sa však môže stať, že natrafí niekde na rastlinu, ktorá mu môže zachutiť, ale jeho žalúdku nie. Ale aj v našej kuchyni sa nachádzajú veci, ktoré do psieho žalúdku nepratria.
V prvom rade sú otravami ohrozené zvedavé a hravé šteniatka, ktoré ovoniavajú, ochutnávajú a niekedy i prehltnú všetko čo sa im zdá zaujímavé. Ale i dospelý pes ochutná rastlinu, či už z nudy, protestu, zmeny životných návykov, alebo pri poruche chovania. Zvedavosť vzbudzujú nové rastliny. Riziko predstavujú záhradné, izbové rastliny, tiež kvetinová výzdoba, ale aj niektoré potraviny.

KAKAO
Výrobky z kakaa (čokoláda!!!), ktoré obsahujú teobromin, alebo kofein, sú pre psa obzvlášť nebezpečné, aj preto, že u psa trvá 20 hodín, než jeho telo tieto toxíny vylúči a tie sa zatiaľ môžu v tele nahromadiť. Smrtelná dávka je 100 až 200 mg týchto látok na kilogram živej váhy zvieraťa. (100g mliečnej čokolády obsahuje 150 až 230 mg, tabuľka horkej čokolády až cez 1500 mg.)Teobromin a kofein majú povzbudzujúce účinky t.j. Stimulujú funkciu srdca čo však u psa nemusí byť vždy pozitívne: 4 až 6 hodín po požití príliš veľkého množstva potravín s veľkým obsahom kakaa sa u psa prejaví zvracanie, preháňanie, triaška, kŕče, ochrnutie zadných nôh. Smrť nastane v dôsledku akútneho zlyhania srdca. Psy s epilepsiou môžu reagovať na teobromin záchvatom.

AVOKÁDO
Prípady otravy avokádom sú známe po celom svete a to nielen u psov ale aj u hovädzieho dobytka, koní, kôz, králikov, aj domácich vtákov. Jedovaté sú však len určité druhy avokáda, pričom nie je známe aký toxín otravu spôsobuje. Okrem plodov avokáda otravu spôsobujú aj listy.Toxín spôsobuje nekrózu srdečného svalu- príznakom intoxikácie je kašel, dýchavičnosť, zrýchlené búšenie srdca, ukladanie vody v oblasti brucha a v podbrušku. U kojacich sučiek sa môže vyskytnúť zápal bradaviek. Majitelia psov a zahradkári, ktorí majú doma rastlinu avokáda musia teda dávať veľký pozor!

KUCHYNSKÁ CIBUĽA
Pri konzumácii cibule môže u psa dôjsť k rozpadu červených krviniek, čo je spôsobené zlúčeninami síry, čo môže poškodiť bunečnú stenu červených krviniek ( človek má červené krvinky vybavené inými enzýmami).Už 5 až 10 g surovej cibule na 1kg telesnej hmotnosti postačí k otráveniu psa, ale toxická je aj varená cibuľa. Otrava začína zvracaním a preháňaním, letargiou, neskôr chudnutím a anémiou spôsobenou krvácaním a sprevádzaná blednutím slizníc. Táto otrava sa dá diagnostikovať pomerne jednoznačne, pretože sa dajú v červených krvinkách dokázať tzv. Heinzové telieska. Ak prísun cibule zastavíme, pes sa za pár dní rýchlo zotaví.Omamné jedy:

CANNABIS A NIKOTIN
Otrava hašišom, alebo marihuanou býva vo veterinárnych ordináciách dosť častá. Väčšinou sa jedná o neúmyselné požitie rastliny konope, ale niekedy aj o cielené kŕmenie hašišovými plackami. Otrava sa prejaví neurologickými symptómami ako lakavosťou, hyperaktivitou, depresiou, zvýšenou agresivitou, svalovou slabosťou, dezorientáciou, kŕčmi, štekaním,, trasením atď.. Ďalšími príznaky intoxikácie je zvýšené slinenie, zvracanie, rýchle dýchanie, zvýšený tep. Po týchto symptómoch nasleduje dlhý hlboký spánok. Podľa rozsahu otravy môže zotavovanie trvať i niekoľko týždňov. Po viacnásobnej otrave cannabisom môže dôjsť i k úhynu.
Žiadnou vzácnosťou nie sú ani otravy nikotínom, po prehltnutí cigaretových ohorkov a "nedopalkov". Aj mláka, v ktorej sa nachádzajú "nedopalky", predstavuje nezanedbatelný zdroj otravy, pričom tu sú najviac ohrozené šteniatka. Nikotín je nervový jed a spôsobuje ochromenie centrálnej sústavy. Pri otrave nikotínom pozorujeme slintanie svalovú triašku, zvracanie, preháňanie, zvýšenú dychovú frekvenciu, kŕče a kolaps krvného obehu, V konečnom dôsledku vedie ochrnutie dýchacích ciest až k úmrtiu.

Pekné, ale nebezpečné:
OLEANDER, TIS a ZLATÝ DÁŽĎ
Oleander. Určité látky ktoré obsahuje táto rastlina majú priame účinky na srdce. Dochádza k poklesu srdečnej frekvencie a k poruchám srdečného rytmu s fibriláciou predsiene alebo komory až k zastaveniu srdca. Pritom sa u psa prejavujú kŕče, kašeľ a dýchavičnosť. Ešte nápadnejšie sú symptómy žalúdočného a črevného traktu- slintanie, zvracanie a preháňanie.
Pokiaľ pes prehltne väčšie množstvo oleandru, môže smrť nastať už po niekoľkých minútach. Väčšinou však začnú zvieratá zvracať čo ich zachráni pred smrťou.
Zlatý dážď. Jedovaté látky ktoré sú v zlatom daždi majú podobné účinky ako nikotín. Semená tejto ozdobnej rastliny sú sladké, ale už 2 až 7 gramov môže spôsobiť smrť. Niekedy stačí k usmrteniu už len žutie týchto vetvičiek, preto pri aporte nepoužívajme vetvičky zlatého dažďa, pretože by u psa mohlo dôjsť k silnému zvracaniu a následnému kolapsu. Konečné štádium býva charakterizované epileptickými záchvatmi.
Tis je označovaný ako vysoko jedovatý ihličňan, zdobí veľa záhrad a tiež sa často používa ako vianočná dekorácia, pretože neopadáva. Je nebezpečný nielen pre psov ale aj ľudí.. Tak ako oleander má toxické účinky na srdce a žalúdočný črevný trakt a vyvoláva symptómy ako sú poruchy srdečného rytmu, zvracanie, preháňanie, horúčky, kolaps, dýchavičnosť, podkožné krvácanie a kóma. Smrteľná dávka je už 30 gramov ihličia tisu. K ochoreniu dochádza veľmi rýchlo bez predchádzajúcich varovných príznakov a aj úmrtia sú náhle.

PODOZRENIE Z OTRAVY
Najdôležitejším opatrením pri podozrení z otravy, je zabrániť psovi ďalšiemu požívaniu jedu. Ak sa zviera nachádza v životu nebezpečnom stave, je treba v prvom rade uvolniť dýchacie cesty, alebo nasadiť umelé dýchanie, zaistiť krvný obeh a nakoniec podávať lieky vyvolávajúce zvracanie. Ďalej sa podávajú lieky na uvolnenie kŕčov a robia sa výplachy žalúdka. Pretože väčšina jedov odchádza z tela von čiastočne obličkami, podporíme toto vylučovanie intravenóznym podávaním tekutín. Ku stabilizácii pacienta sa obecne podávajú i kurtizónové preparáty.
Psy a hlavne šteniatka ale aj iné domáce zvieratá a samozrejme aj malé deti je treba držať mimo dosah všetkých zdrojov nebezpečia (zoznam jedovatých látok v dome a v záhrade je skoro nekonečný). Ak zabavíme našich štvornožcov, nebudú vymýšľať a chutnať veci, ktoré im do žalúdka nepatria.
Článok je prevzatý z mesačníka SVĚT PSÚ, ktorý doporučujem pre všetkých milovníkov psov.

Spracovala Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.Luanda kennel

Výskyt a nositelia
Ďalším zákerným ochorením ktoré na nás a na nášho psíka číha v letnom období je Leptospiróza. Toto ochorenie vyvoláva mikrób leptospira interrogans, ktorý má veľmi veľa variant. Leptospiry majú svojich hostiteľov a tými sú najčastejšie hraboše, myši, hlodavce- hlavne potkany a sú schopné vyvolať ochorenie u všetkých druhov cicavcov. Rezervoárovým zvieraťom môže byť aj pes, ktorý prekonal infekciu. Ten potom vylučuje leptospiry do vonkajšieho prostredia svojou močou. Počas povodní zahynulo veľa infikovaných hlodavcov a z nich sa leptospiry uvolnili do vody. Preto sa v tomto období vyskytlo viac prípadov infikovaných leptospirmi. Leptospiry veľmi dobre prežívajú v stojatej i tečúcej vode a vo vlhkej pôde aj niekoľko týždňov. Dobre odolávajú nízkym teplotám, ničí ich vyschnutie, UV žiarenie, slnečné svetlo a tiež dezinfekčné prostriedky.

Nakazenie leptospirózou
Leptospiry prenikajú do organizmu neporušenými sliznicami, alebo poranenou kožou. K nakazeniu dochádza priamym kontaktom s rezervoárovými zvieratami, častejšie kontaminovanou vodou, alebo tiež krmivom ktoré sa dostalo do kontaktu s potkaním močom. K infikovaniu stačí len niekoľko leptospir, pričom v 1ml moči ich je okolo sto tisíc.
Inkubačná doba je najčastejšie 7 - 14 dní. Leptospiry sa potom dostávajú do krvi a nakoniec prenikajú do obličiek a pečene. Vývoj choroby závisí od množstva protilátok vytvorených v organizme medzi 2.-8. dňom po infekcii. Ochorenie u psov prebieha väčšinou skryto. V našich krajoch existuje niekoľko druhov (soreovarov) leptospir, s ktorých asi štyri môžu byť zodpovedné za klinické ochorenie psov a to sú: icterohaemorrhagiae, grippotyphosa, sejroe a pomoa. V západných krajinách to býva i nebezpečný serovar canicola, ktorý vyvoláva tzv.stuttgartskú nákazu ktorej hlavným hostiteľom sú psy a preto je toto ochorenie viazané na mestské psie populácie. U nás sa už niekoľko rokov nevyskytuje.

Príznaky infekcie
Zriedka sa vyskytuje perakutný prípad, pri ktorom dochádza k exitu psa ešte pred rozvinutím zlyhania obličiek a pečene a je spôsobený masívnou prítomnosťou leptospir v organizme čo vedie k šoku a poruchám zrážanlivosti krvi. Pozorujeme početné krvácanie, z nosnej dutiny a krvácanie do tráviaceho traktu.
Najčastejšie sa leptospiroza vyskytuje ako akútna forma, sprevádzaná žltačkou. Ochorenie začína výraznou apatiou, nechutenstvom a zvracaním. K neurčitým príznakom, ktoré nemusia poukazovať iba na leptospirózu patrí aj zápal krčných mandlí, prekrvenie slizníc a poprípade aj kašovité výkaly -preháňanie. Časté vyprázdňovanie vedie ku stratám tekutín a dehydratácii organizmu. Zvratky aj výkaly sú často s prímesou krvi. Moč má tmavé sfarbenie asi ako čierne pivo. Na sliznici a nepigmentovanej koži je zjavná žltačka. Môže sa vyskytnúť aj zlá stabilita pri chôdzi v dôsledku meningitídy (zápal mozgových blán).
Zlyhanie ľadvín spôsobuje obmedzenie močenia a zníženie množstva moči. Brucho býva bolestivé hlavne v oblasti pečene i obličiek. Pri chronickom priebehu, ktorý sa prejavuje takmer nepostrehnute, pozorujeme horúčku neznámeho pôvodu a chronický zápal obličiek aj pečene.

Vyšetrenie a liečba
V ordinácii doktor zisťuje , či je pes vakcinovaný proti leptospiróze, či neprišiel do kontaktu s hlodavcami. Po klinickom vyšetrení sa vyšetrí krv (vyšetrenie-hematologické, biochemické) a tiež moč. Pre stanovenie správnej diagnózy je dôležité laboratórne vyšetrenie.
Úspešná liečba musí v organizme zlikvidovať pôvodcu ochorenia pomocou antibiotík vo vysokých dávkach, podávaných 2x denne formou injekcií v trvaní 10 - 14 dní. Pre prežitie pacienta je najdôležitejšie, či sa podarí zvládnuť jednotlivé prejavy (poškodenie pečene, zmena zrážanlivosti v krvi, zlyhanie obličiek atď.) Liečba je veľmi zložitá a vyžaduje náročnú starostlivosť majiteľa o chorého psa.

Prevencia
Jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení proti leptospiróze je dobre vykonaná deratizácia a zamedzenie kontaktu psa z potkanmi. Preventívnym opatrením zameraným na nášho psa, je vakcinácia proti tomuto ochoreniu pričom je najvhodnejšie použiť vakcíny domácich výrobcov, pretože tie pôsobia proti kmeňom leptospir, ktoré sa vyskytujú v našich oblastiach.

Článok o Leptospiróze je prevzatý z časopisu "Pes přítel člověka"z láskavým zvolením šéfredaktorky pani Mgr. Z.Trankovskej. Ďakujem. M.Krchňavá.

Kliešť všeobecne
V našich zemepisných šírkach sa vyskytuje najviac kliešť obecný. Tento druh prežíva v listnatých a zmiešaných lesoch z hustým krovím, alebo z množstvom rastlín. Samček je asi 2mm veľký, čiernej alebo tmavo-hnedočervenej farby. Samička má 4mm, červenú farbu a pri nasatí mení farbu do šeda a môže sa zväčšiť až do 1cm.

Nasatie a odstránenie
Ak sa nám nepodarí všetky kliešte z tela psa odstrániť, tento cudzopasník sa so svojím ostrím, tŕním pokrytím rypáčikom zavŕta do kože a pije krv, ktorá je jeho jedinou potravou.
Pri odstraňovaní kliešťa treba dávať pozor, aby sa nerozpučil, pretože tak sa zvyšuje riziko prenosu infekčných chorôb na psa aj majiteľa. Doporučuje sa odstraňovať v rukaviciach, alebo používať špeciálnu pinzetu na kliešte. Po vytiahnutí kliešťa z kože je dôležité, aby sme ho zničili- spálili, tak predídeme tomu, aby sa nám "nemotal" po dome a nenapadol znovu niekoho, najskôr nás alebo znovu nášho psíka.
Pri veľkom množstve nasatých cudzopasníkov môže dôjsť k oslabeniu nedobrovoľného jedinca. Po nasatí sa do kože dostáva sekrét slinných žliaz, čo vyvoláva podráždenie kože a niekedy až tvorbu uzlíkov, ktoré sa veľmi pomaly strácajú. Ale takýto uzlík nie je nič proti infikovanému kliešťovi, ktorý môže nášmu zverencovi ale aj nám spôsobiť veľké zdravotné problémy- lymskú boleriózu.

Lymská bolerióza
Lymská- tento názov je odvodený od mestečka v USA- Lyme, kde v osemdesiatych rokoch bola prvý krát zistená bolerióza u väčšej skupiny ľudí a krátko nato bola diagnostikovaná aj u psov. Pôvodcom Lymskej boleriózy je bakteriálny mikroorganizmus- borrelia burgdorferi, ktorý sa vyvíja v tele kliešťa v priebehu sania na hostiteľovi. Prostredníctvom slín a črevného obsahu sa tento mikroorganizmus z kliešťa dostane do rany a tým vlastne aj do krvného obehu napadnutého jedinca. Ak sa nám infekciu podarí odhaliť na začiatku môže nám pomôcť penicilín a tetracyklín. Ak si infikovaného kliešťa nevšimneme do 24- 48 hodín môže dôjsť k neurologickým, ľadvinovým a srdečným problémom, taktiež k bolesti kĺbov- artritída, horúčke, zníženiu príjmu potravín, neochota k pohybu, strata energie a chuti do života. K prejaveniu týchto príznakov môže tiež dôjsť až po 2 až 5 mesiacoch od nasatia kliešťa.
Zdrojom pre lymskú boleriózu sú hlodavce, alebo vtáky.

Prevencia
Toto ochorenie je prenosné kliešťami aj na človeka a preto by sme mali pred teplým obdobím myslieť na prevenciu nás aj nášho ridgebacka. V chovateľských predajniach, alebo aj veterinárnych ambulanciách Vám určite ponúknu množstvo rôznych antyparazitných prípravkov napríklad: Petosan, Expot, Duowin, Frontline. Taktiež boli vyvinuté vakcíny, ktoré chránia psy proti bolerióze celoročne. Vakcináciu treba každoročne opakovať.
My sme skúsili prípravok Frontline a zatiaľ sme spokojní. Čo vlastne Frontline je?

Frontline je antiparazitný prípravok proti blchám a kliešťom. Obsahuje látku fipronil, ktorá nepreniká cez kožu do tela psa, ale zostáva na jej povrchu, kde sa viaže na tukové zložky kožného mazu. Preniká do chlpových vačkov a do kožných škárok, odkiaľ sa uvoľňuje znovu na povrch kože a na srsť. Tieto vlastnosti zabezpečujú ochranu proti kliešťom na dva až tri mesiace. U dlhosrstých plemien na menej, pretože účinná látka fipronil sa ťažšie dostane cez dlhšie chlpy až ku koži. Frontline je aj účinná ochrana proti blchám a preto sa dá používať celoročne bez vedľajších účinkov. Je vhodné použiť Frontline-spray aj na miesto, kde sa náš psík najviac zdržuje. Tak sa predíde, aby kliešte, alebo blchy pobudli v tomto mieste určitú dobu a neskôr pri vhodnej príležitosti napadli hostiteľa.
Prajem veľa zdaru pri výbere toho najvhodnejšieho a najlepšieho antiparazitného prípravku pre Vášho priateľa ridgebacka. Ak si neviete vybrať ktorý prípravok bude pre Vášho štvornohého kamaráta najvhodnejší, poraďte sa s Vašim veterinárnym lekárom.

Článok o kliešťoch a limskej bolerióze je z väčšej časti prevzatý z www.veterina-info.cz z láskavým zvolením od MVDr. Michala Čápa. Ďakujem.

Spracovala: Milada Krchňavá